Ema, čo teraz študuješ?
Študujem Medzinárodný obchod na Fakulte medzinárodných vzťahov na VŠE v Prahe.
Prečo si si vybrala práve štúdium v Prahe?
Dlho som zvažovala, že zostanem na Slovensku, preto som si podala prihlášku aj na EUBA. Mala som tam rodinu a bolo to blízko.
Do Prahy ma vtedy lákala najmä najlepšia kamarátka a nakoniec som si povedala, že keď to neskúsim teraz, tak kedy. Praha pre mňa zároveň predstavovala nové prostredie, keďže Brno som už pomerne dobre poznala. Bol to skôr krok zo zvedavosti a chuti skúsiť niečo nové.
Čím ťa škola (VŠE) presvedčila – odbor, prístup, prax, zahraničné možnosti?
Od začiatku som vedela, že chcem študovať niečo medzinárodné. Vždy ma bavila geografia, jazyky, takže to bolo pre mňa prioritou. Lákala ma flexibilita, ktorá je na ekonomickej vysokej škole. Poznala som pár ľudí, ktorí boli na tejto škole a samozrejme, mala som od nich knihy a materiály na učenie. Vďaka nim som mala o škole celkom prehľad – vrátane toho, že na väčšine predmetov je len jeden pokus, čo znie strašidelnejšie, než to v skutočnosti je.
Vedela som aj to, že FMV veľmi podporuje zahraničné skúsenosti a Erasmus. Neskôr som však zistila, že o miesta je veľká konkurencia, takže záleží na známkach, jazykových certifikátoch aj aktivitách ako Buddy systém, kde sprevádzate Erasmus študenta. Zbierajú sa za to body, takže je to trochu strategická hra.
Na bakalárovi som nad stážou ešte veľmi nerozmýšľala, tie sa riešia skôr počas magistra. Poznám však ľudí, ktorí boli na dvoch Erazmoch už počas bakalára – trochu im to závidím, hoci je to finančne náročné a návrat do školy potom býva šok.
Bol prechod zo strednej školy náročný? V čom najviac? Čo je najväčší rozdiel medzi strednou školou a vysokou?
Prechod bol náročný, možno to bolo aj tým, že som bola „koronová nematurantka“ a celkovo koronový študent 2 roky a rovno som vhupla na výšku. Nezažila som stres z maturity, takže všetky moje prvé ústne skúšky, ktoré boli obsahom učiva rovné maturite, boli pre mňa veľkou fackou, nevedela som ako sa učiť kvantá učiva, ako selektovať, čo je kľúčové na skúšku, atď. Tiež bol pre mňa veľký šok mať ako prvé predmety právo (hlavne v češtine- iné termíny,…), matematiku či ekonomickú nemčinu. Veľký šok bol pre mňa možno aj množstvom študentov v aulách, bola som ako ihla v kope sena a hanbila som sa prihlásiť keď som niečomu nerozumela. Čo bola chyba, teraz by som to robila inak, učitelia boli väčšinou veľmi milí a ochotní.
Ako vyzerali tvoje prvé týždne na VŠE?
Kolobeh objavovania pražských kaviarní, klubov a prebdených nocí – popritom cviká a prednášky VŠE s kofeínom v ruke. Už na začiatku som si našla skvelých kamošov, s ktorými sme si navzájom pomáhali (zdieľali poznámky, tipy, doučovania…).
Koľko stojí mesačný život študenta v Prahe?
Asi závisí na ako vysokej nohe si študent žije. Mňa pred pár rokmi vyšla zdieľaná izba pre 2 osoby na bunke pre 4 na juhu Prahy asi 180eur. Neskôr som bývala viac v centre, v Holešoviciach, kde podobná izba vyšla niečo cez 200 eur. Keď som naposledy sledovala ceny, samostatná izba na zdieľanom byte bola niečo okolo 400 eur. Samozrejme, ak máte radi luxusné intráky, viete sa rozšupnúť aj na 800-1000 eur za štúdio.
Je lepší internát alebo podnájom?
Asi závisí, čo sú vaše priority. Ja som milovala intrák kvôli cene, polohe hneď vedľa parku, fitku, spoločenskej miestnosti, terase na streche a keď sa čokoľvek pokazilo, nahlásila som to na stránku a bolo to opravené do pár hodín. Samozrejme, človek musí mať šťastie na spolubývajúcich, ale to všade. Čo mi najviac chýbalo bola samostatná práčka, haha. Ale ja som rozbehaný človek, ktorý skutočne potrebuje len miesto kde si môže navariť a vyspať sa, preto mi toto veľmi vyhovovalo.
Má VŠE prepojenie na firmy – stáže, prax, spolupráce?
Áno má, častokrát aj v rámci predmetov robíme na reálnych projektoch vo firmách, čo je veľmi zaujímavé. Častokrát nám posielajú aj stáže z CzechTrade, či rôzne iné ponuky. Najväčšiu príležitosť však máte počas kariérneho Veľtrhu Šance, kedy sa každý deň na VŠE prezentujú firmy z rôznych oblastí, máte možnosť si u nich zasúťažiť, informovať sa, spoznať ich a prípadne sa u nich aj zamestnať.
Mala si popri škole brigádu? Ak áno, koľko hodín týždenne sa to dá zvládnuť? V akej oblasti si brigádovala?
Mala som popri škole rôzne brigády, začala som pracovať ešte predtým ako mi začala škola v Prahe, v malom vinobare, popritom som robila na covid testoch, predávala lokše, čokoľvek, čo mi prišlo popod nos. Pomedzi sofistikovanešie práce som mala univerzitnú koordinátorku pre neziskovku Teach, roky som bola admin pre rôzne eshopy, dobrovoľníčila som aj pre TedX Trenčín, asistovala som pri niekoľkých študentských filmoch a aj zhromaždeniach Slovákov v Prahe. Myslím si, že väčšina študentov už aj neskoršie ročníky pracuje okolo 20h/t. Ja som dokázala pracovať aj viac, pretože som častokrát pracovala celé víkendy a tiež aj večere, neskôr ako šéfbarmanka. Ale popri office job to je určite menej, a aj v závislosti od rozvrhu, ktorý si na niektorých vysokých školách volíte sami.
Riešila si už v 1.ročníku Erasmus alebo inú zahraničnú skúsenosť, resp. kedy si začala? Kde všade si bola a porovnaj štúdium na tvojej škole a v zahraničí?
Prihlášky posielané na konci prváku boli čistý freestyle… a tak to aj dopadlo, haha.
Dostala som sa na moju 7. možnosť, ale bolo to nakoniec výborné! V druhom ročníku som šla do Innsbrucku, kde som bola počas letného semestra a bolo to skutočne mesto snov. Nekonečné lyžovanie, hory, kúpanie sa v jazerách, turistika, párty, skvelí ľudia. Skutočne odporúčam všetkými desiatimi. Pred týmto erazmom som bola na mesiac na letnej škole Malorke, kde som robila takmer 3 mesiace na front office, podobnú prácu som robila aj posledné leto v Nórsku, v Geirangeri. No a z Nórska som mierila rovno do Francúzska, kde som začala študovať druhú polovicu môjho magistra. Štúdium v zahraničí je skutočne veľmi iné, všeobecne ho ľudia považujú za menej náročné, avšak ja by som tu argumentovala, že je oveľa náročnejšie na nervy, haha. Neustále spoločné projekty s ľudmi z rôznych kultúr, riešenie konfliktov v skupinách, množstvo esejí a reportov, veľmi veľa aktivít, učitelia si zakladajú na diskusiách, debatách, participácii a vyjadrení vlastných názorov.
Aké sú podľa teba naj výhody, keď ideš študovať do zahraničia cez Erazmus?
Je ich kopa, myslím si, že v každom z nás sa cez erazmus objaví nová verzia seba samých, človek sám seba objavuje v inom prostredí, mimo spoločnosti v ktorej vyrastal. Prichádza s tým množstvo smiechu, zážitkov, cestovania, ale aj riešenia skrytých a častokrát aj trápnych situácií ktoré prináša mixovanie kultúr. A samozrejme, najlepšie je ich riešiť so smiechom! Jedna z mojich obľúbených situácií bola, keď ma chalan balil a prečítal mi z prekladača: Ako sa máš maslák? (How are you doing, buttercup?) Všetko toto naučí človeka väčšej flexibilite, adaptabilite k nepoznanému, kultúrnej či emocionálnej inteligencii. A možno tým, že erazmus je taká predĺžená dovolenka s trochou školy, žiješ v meste kde nikoho nepoznáš, neberieš veci príliš vážne – toto je kľúčová vec, ktorú ma naučilo Francúzsko a beriem to jednu z najväčších výhod.
Ema, 23 rokov
